Ako inflácia ovplyvňuje naše financie a ako nad ňou vyhrať
11/02/2025
- Dopytová inflácia: Vzniká, keď je dopyt po tovaroch a službách vyšší ako ich dostupnosť, čo vedie k nárastu cien.
- Nákladová inflácia: Vyskytuje sa, keď sa zvyšujú náklady na výrobu (napr. práce alebo surovín), čo núti firmy zvyšovať ceny, aby pokryli svoje náklady.
- Inflácia spôsobená peniazmi: Niekedy je inflácia výsledkom zvýšenia množstva peňazí v obehu. Ak centrálna banka vytvára viac peňazí, môže to viesť k nadmernému dopytu a následnému rastu cien.
Inflácia má rôzne dopady na ekonomiku, vrátane ovplyvnenia úrokových sadzieb, investičných rozhodnutí a nášho reálneho príjmu. Zatiaľ čo mierna inflácia môže stimulovať hospodársky rast, vysoká inflácia spôsobuje nepriaznivé následky.
História inflácie na Slovensku
História inflácie jednotlivých krajín je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane ekonomických prechodov, politických zmien a globálnych kríz. Pri pohľade na vývoj inflácie po vzniku samostatnej Slovenskej republiky môžeme vidieť niekoľko kolísaní v grafe, z ktorých najvýznamnejšie sú:
- Rozdelenie Československa a prechod na trhovú ekonomiku, kedy bola v roku 1993 inflácia na úrovni okolo 23 %. V nasledujúcom roku sa síce výrazne znížila, ale stále bola na vysokej hodnote – cca 13 %.
- Viaceré COVID obmedzenia a následné problémy v dodávateľských reťazcoch spolu s rastom cien zapríčinili, že v roku 2021 inflácia začala narastať, keď dosiahla 3,8 % a nasledovný rok hodnotu až 12,8 %. Vysoká inflácia pokračovala aj naďalej a v roku 2023 dosahovala 10,3 %.
Inflácia na Slovensku (tak ako aj všade inde vo svete) reaguje na rôzne ekonomické, politické a globálne faktory. Dôležité je, že inflácia má priamy dopad na nás ako spotrebiteľov.
K tomu, aby sme ale začať mať z inflácie skutočný rešpekt, je nutné sa pozrieť ešte na hodnotu inflácie pred rozdelením Československa. V roku 1991 bola inflácia na hodnote neuveriteľných takmer 57 % (tieto údaje je možné si overiť na stránke Českého štatistického úradu).
Predstavte si, že v roku 1990 by ste mali odložený 1 milión korún. O tri roky neskôr by to bol stále rovnaký 1 milión, ale jeho hodnota by za toto obdobie klesla na 305 000, čiže na menej ako 1/3 z pôvodnej hodnoty. A presne toto robí inflácia s našimi peniazmi. Jedná sa o extrémny prípad, ale aj také sa v histórií rôzne po svete opakovali už veľa krát. Keď sa ale pozrieme na súčasnosť, tak vysoká inflácia je stále aktuálna. Za dva roky (2022 až 2023) klesla hodnota našich peňazí takmer o štvrtinu, pričom reálny pokles hodnoty je pravdepodobne omnoho vyšší.
„Šetrenie peňazí je cesta k chudobe.“
Reálna inflácia
Oficiálne meranie inflácie, ako je spotrebiteľský cenový index (CPI), používa určitú metodológiu na výpočet istého „typického“ košíka tovarov a služieb. Tento vzor však nemusí presne odrážať výdavky jednotlivých domácností. Rôzne spotrebiteľské preferencie a rozdiely v spotrebe medzi rôznymi skupinami obyvateľstva môžu spôsobiť, že niektorí ľudia zažijú výrazne vyššiu infláciu ako je oficiálne číslo. Ak ceny niektorých základných potreby (napr. potraviny alebo energie) rýchlo rastú, ale ceny iných tovarov a služieb (napr. elektroniky) klesajú alebo rastú pomalšie, môže byť vnímaná inflácia vyššia, než aká vyplýva z oficiálnych čísel, pretože základné potreby majú väčší dopad na každodenný život domácností. Preto je dôležité pozerať sa na infláciu nielen z pohľadu oficiálnych čísel, ale aj z pohľadu individuálnych skúseností a širších ekonomických podmienok.
Hodnota doláru v čase
Na vysvetlenie sily inflácie, sa zameriame na obrázok, na ktorom je znázornená hodnota 1 doláru v čase. Tento jeden dolár dnes, mal pred približne 100 rokmi 25 x väčšiu hodnotu (mohli ste si zaň kúpiť približne 25 x viac tovaru alebo služieb).
V minulosti bol dolár chránený zlatom, čo bolo aj priamo napísané na jeho bankovke. Po tom, ako v roku 1971 USA opustili zlatý štandard, tak mena doláru prestala byť krytá akoukoľvek reálnou komoditou. Preto môžeme teraz na 1 dolárovej bankovke vidieť už len trocha ironický nápis „In god we trust“, čiže „Veríme v boha“. V dôsledku toho môže USA tlačiť neobmedzené množstvo peňazí, čo sa samozrejme následne prejavuje na hodnote meny. Tieto fakty sa samozrejme netýkajú len doláru, ale každej FIAT meny (ničím nekrytá mena).
Ako profitovať z inflácie
Tento článok ale nemá byť o vysvetľovaní ekonomických stavov a celý tento dlhý „úvod“ mal jediný zámer – poukázať na to, čo sa deje s našimi peniazmi, ak len „ležia“ v banke, alebo ich máme schované pod vankúšom.
Existuje viacero spôsobov, ako môžeme zabrániť znehodnocovaniu našich peňazí, pričom niektoré z nich sú:
- Investície do drahých kovov: Drahé kovy, ako je hlavne zlato, a prípadne aj striebro, majú tendenciu zvyšovať svoju hodnotu v období inflácie. Investovanie do týchto aktív tak poskytuje ochranu proti poklesu hodnoty peňazí.
- Akcie: V čase, keď sa zvyšujú náklady na život, majú akcie tendenciu rásť v čase. Investície do akcií tak môžu poskytnúť ochranu pred infláciou a dlhodobé investície do akcií môžu viesť k významným výnosom.
- Nehnuteľnosti: Investície do nehnuteľností, napríklad prenájom alebo investičné nehnuteľnosti, generujú pasívny príjem a zároveň zvyšujú hodnotu majetku v čase. V prípade vysokej inflácie môžu nájomné ceny rásť, čo zvyšuje aj príjmy.
- Dlhopisy s ochranou pred infláciou: Niektoré dlhopisy, ako sú TIPS (Treasury Inflation-Protected Securities) v USA, sú navrhnuté tak, aby chránili investície pred infláciou. Ich hodnota sa zvyšuje, ak inflácia rastie.
Pri vytváraní investičnej stratégií prispôsobených vašim potrebám a rizikovému profilu sa poraďte s odborníkom.
Zlato ako obrana pred infláciou
;Prvým spomínaným spôsobom, ako sa ubrániť pred znehodnocovaním peňazí, je zlato. To slúži ako najlepší a najdôveryhodnejší uchovávateľ hodnoty už v podstate 5000 rokov a preto nie je pravdepodobné, že zrovna blízku doby by mu ľudstvo prestalo dôverovať. Zlato si drží svoju hodnotu počas celých storočí – rovnako ako pred 100 rokmi, aj dnes by sme si mohli za uncu zlata kúpiť kvalitný oblek.
Prečo fyzické zlato a nie zlato papierové?
Pod papierovým zlatom si môžeme predstaviť ETF (Exchange Traded Fund – Obchodovanie na burze), certifikáty na zlato, pri ktorých nákupe vlastníme pohľadávku, ktorej splatenie v prípade väčšej krízy nám nie je garantované. Na rozdiel od cenných papierov, fyzické zlato nie je závislé od takýchto systémových alebo kreditných rizík. Zároveň, nad svojim fyzickým zlatom (ktoré môžeme uchovávať doma alebo v bezpečnostnej schránke) máme priamy dohľad a v prípade potreby s ním môžeme ihneď narábať.
Prečo anonymne?
V roku 1933, v dobe Veľkej depresie a ekonomických problémov USA, Franklin D. Roosevelt podpísal Exekutívny príkaz, ktorý nariadil Američanom, aby predali svoje zlato vláde výrazne pod cenu za 20,7 dolárov za uncu. Tento príkaz v skutočnosti zakázal držanie zlata vo forme mincí a tehál u jednotlivcov a súkromných firiem. Ak by niekto porušil tento príkaz, mohol byť potrestaný pokutou alebo dokonca 10-ročným väzením.
Následne, v roku 1934, bolo zlato pre jednotlivcov a súkromné subjekty povolené znovu, ale za značnejšie vyššiu cenu – 35 dolárov za uncu. Tento zákon mal významný dopad na monetárnu politiku USA a na hodnotu dolára.
Toto ale nebol jediný prípad, a podobné prípady sa v histórií s vyvlastnením zlata štátom stali viackrát – Brazília (1983), Veľká Británia (1939), Nemecko (1919 – 1923), Indonézia (1965), alebo Venezuela (2011). Toto je hlavný dôvod, prečo je dôležité vlastniť zlato v anonymite a kupovať ho vždy len v hotovosti.
Prečo mince?
Mince sú veľmi likvidné, pretože nám umožňujú nakupovať zlato v menších objemoch.
Zlato sa historicky považuje za uchovávateľa hodnoty. Počas období inflácie, keď kúpna sila fiat mien (ničím nekryté meny) klesá, zlato si často uchováva svoju hodnotu alebo dokonca zvyšuje cenu. Práve toto pomáha s ochranou našich úspor pred infláciou.
Prečo zlato a striebro nie je to isté?
Vzhľadom na pomerovo nízku cenu striebra oproti zlatu, má rovnaká hodnota striebra aktuálne približne 90 x vyššiu váhu ako takáto hodnota zlata. Z tohoto dôvodu je striebro v dobe potreby ťažko prenosné.
Striebro sa zároveň ťažšie nakupuje aj predáva, vo väčšine štátov je naň uvalená daň a prirážka na produktoch zo striebra je vyššie ako je tá pri zlate. Striebro je oproti zlatu približne 2 x tak volatilné (menej stabilné) ako zlato, čo znamená, že jeho cena sa rýchlejšie mení. Zlato zároveň zvykne v dobe krízy výraznejšie stúpať. Z viacerých dôvodov sa tak dá zlato viac považovať ako poistka v ťažkých časoch.
Kedy nakupovať?
Ceny zlata môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi vrátane cien ropy, úrokových sadzieb a geopolitických udalostí. Sledovanie týchto faktorov vám môže pomôcť pri rozhodovaní o nákupe alebo prípadnom predaji zlata. Cena zlata od roku 2000 do začiatku roku 2025 stúpla o 555 % a v tejto chvíli (v čase písania tohoto článku) sa nachádza na historickom maxime. Jeho kúpa v tomto momente tak nemusí byť úplne ideálnou voľbou, ale je ťažko predikovať, ako sa bude jeho cena naďalej vyvíjať. Preto je ideálne nakupovať pravidelne v menších množstvách, čím priemerujeme jeho nakupovanú cenu.
Zlato nemá slúžiť ako investícia
V neposlednej rade si treba uvedomiť, že zlato by nemalo slúžiť ako investícia, ale skôr ako jeden zo spôsobov uchovávanie peňazí a slúžiť tak ako poistka a ochrana v zlých časoch.
Akcie
Investovanie do akcií je možnosť nakúpiť podiely (akcie) vo verejných alebo súkromných spoločnostiach s cieľom získať zisk. Ak hodnota spoločnosti, do ktorej sme investovali, začne stúpať, rovnako bude stúpať aj hodnota akcií tejto spoločnosti a tým pádom aj naše investície. Niektoré spoločnosti navyše vyplácajú akcionárom časť svojich ziskov vo forme dividend, čo môže byť zaujímavým zdrojom pasívneho príjmu.
Akcie sú asi najzaujímavejšou možnosťou zhodnotenia svojho majetku, preto na tento spôsob investovanie bude vytvorený zvlášť článok.
Nehnuteľnosti
Podľa Národnej banky Slovenska sa ceny nehnuteľností (na bývanie) zvýšili od roku 2002 do roku 2024 o 165 %, pričom priemerný ročný nárast tak činil 7,5 %. Z grafu nižšie vidíme, že aj keď bolo obdobie takmer 10 rokov, kedy sa hodnota nehnuteľností takmer nehýbala, dlhodobo majú na koniec nehnuteľnosti tendenciu sa zhodnocovať. Nehnuteľnosti sú dobrou ochranou proti inflácií, pretože ich cena väčšinou narastá spolu s zvyšovaním sa samotnej inflácie.
Mimo zhodnocovanie cien nehnuteľnosti, je navyše možné generovať pomocou prenájmu pasívny príjem, čo môže byť pre niektorých investorov obzvlášť atraktívne. Nehnuteľnosti teda vo všeobecnosti môžu doplniť investičné portfólio a poskytnúť stabilitu, keď iné aktíva (napr. akcie) prechádzajú volatilnými fázami.
Treba ale dávať pozor, že nehnuteľnosti nie sú tak likvidné ako akcie alebo iné investície, a predaj nehnuteľnosti môže trvať dlhšie, než sa očakávalo. Zároveň je dobré počítať s tým, že cena nehnuteľností môže dlhodobo stagnovať, alebo dokonca aj klesať, ako to môžeme vidieť v období rokov 2009 až 2015 na grafe nižie.
Dlhopisy
Dlhopis je finančný nástroj, ktorý predstavuje dlžobný úver od vydavateľa (emitenta) k držiteľovi dlhopisu (investorovi). Emitent sa zaväzuje vyplatiť investorovi určitú sumu peňazí (nominálnu hodnotu) plus úrok v určený čas.
V skratke to funguje nasledovne: Firma, štát alebo iná organizácia vydá dlhopis, aby získala finančné prostriedky na financovanie svojich aktivít. Investor následne kúpi dlhopis za jeho nominálnu hodnotu, čím získava nárok na úrok a návrat nominálnej hodnoty. Emitent potom platí investorovi úrok v pravidelných intervaloch (napríklad mesačne, ročne) a nakoniec spláca nominálnu hodnotu dlhopisu.
V dobe vysokej inflácie môžu dlhopisy slúžiť ako poistka, pretože poskytujú fixný úrok, ktorý nie je ovplyvnený infláciou. Avšak, je nutné poznamenať, že dlhopisy nie sú kompletnou poistkou proti inflácii, pretože reálna hodnota dlhopisu vplyvom inflácie postupne klesá a získavaný úrok tak nemusí túto stratu dostatočne kompenzovať.
Niektoré dlhopisy, najmä štátne, sú považované za relatívne bezpečný investičný nástroj, ale ako každé investovanie, aj toto nesie svoje prípadné riziká, ktoré si treba vždy naštudovať.
Záver
Investovanie do drahých kovov, do akcií, dlhopisov, či nehnuteľností je dôležité pre uchovanie a zvýšenie hodnoty našich majetkov. Bez akéhokoľvek zhodnocovania svojich peňazí, stráca náš majetok vplyvom inflácie výrazne svoju hodnotu v čase.
Autor: Martin Honíšek