Disciplína alebo motivácia, čo určuje náš úspech?

22/10/2024

Disciplína, motivácia

Úspech je možné dosiahnuť vďaka rôznych faktorov, pričom disciplína a vnútorná motivácia hrajú kľúčové úlohy.

Sila našej disciplíny určuje, ako sme vo svojej práci a zvykoch pravidelný, zatiaľ čo vnútorná motivácia nám dokáže udržiavať si pozitívny prístup v ťažkých časoch.

Vnútorná vs vonkajšia motivácia

Rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou motiváciou spočíva v zdroji, ktorý náš poháňa k činnosti,
a v dôvodoch, prečo danú činnosť vykonávame.
 
Vnútorná motivácia pochádza z nášho vnútra, je to motivácia, ktorá je založená na našich osobných záujmoch, vášňach, hodnotách a pocitoch uspokojenia, ktoré daná činnosť prináša (napr. ak sa niečo učíme, pretože nás to baví, alebo ak cvičíme, pretože sa následne cítime lepšie).
Vnútorná motivácia vedie k väčšej spokojnosti a dlhodobej vytrvalosti. Ak sme vnútorne motivovaní, máme tendenciu byť kreatívnejší a menej náchylní na vyhorenie.
 
Ak si nájdeme skutočne silnú vnútornú motiváciu, tak pôjdeme do akcie a nebudeme vnímať výhovorky. Preto je dôležité nájsť si svoje „PREČO“, svoju silnú vnútornú motiváciu.
„Dva najdôležitejšie dni v tvojom živote sú deň, keď si sa narodil a deň, kedy zistíš prečo.“    Mark Twain

Vonkajšia motivácia pochádza z vonkajších zdrojov a je založená na vonkajších odmenách alebo tlakoch. Tieto odmeny môžu byť materiálne (napr. peniaze), sociálne (napr. uznanie a pochvala), alebo povzbudzujúce formou trénera, či „motivátora“.

Naša vonkajšia motivácia môže byť ale účinná len na krátkodobé dosiahnutie cieľov a vedie k nižšej spokojnosti a angažovanosti v dlhodobom horizonte. Ak sa totižto naše vonkajšie odmeny odstránia, alebo ich len zrovna nemáme pred sebou, výrazne sa znižuje aj pravdepodobnosť, že v danej činnosti budeme pokračovať.

Nesprávnym využívaním motivácie môže byť napr. pozeranie motivačných videí, ktorých je plný internet, alebo počúvanie dnes veľmi známych motivačných speakrov, ako sú napr. David Goggins, Andrew Tate a iných. V prvom rade si treba si uvedomiť, že títo ľudia majú s nami len veľmi málo spoločného a nedáva zmysel sa s nimi porovnávať (toto pravidlo odporúčam dodržiavať aj v ďalších oblastiach svojho života – neporovnávaj sa s ostatnými, porovnávaj sa so svojim včerajším „JA“). Zároveň ale takáto nárazová motivácia „z vonka“ nám môže častokrát viac uškodiť, ako pomôcť.

Predstav si, že ideš behať maratón a namiesto toho, aby si sa držal tvojho natrénovaného tempa, vložíš si do uší slúchadlá a začneš počúvať jedného z týchto „motivátorov“. Ten ťa bude od začiatku poháňať k nezmyselným výsledkom, ktoré ale v skutočnosti dokážeš vydržať len v krátkom čase. Bežíš výrazne rýchlejšie ako máš natrénované a po 10 km sa dostávaš do krízy, ktorú si v živote nezažil. V polovici závodu ti chodidlá a kolená spôsobujú zatiaľ nepoznanú bolesť, pretože na takéto tempo nie sú trénované. Zatiaľ čo ťa tvoj „motivátor“ stále povzbudzuje, aby si sa nevzdával a ešte pridal, ty lapáš po dychu s posledných síl. Šanca je, že niekoľko kilometrov pred cieľom tvoje nepripravené telo skolabuje. V lepšom prípade bude bolesť tak neznesiteľná, že to do konca závodu dokráčaš a tvoj čas bude na koniec ešte horší, ako v prípade, že by si dodržiaval svoje vlastné tempo. A v tom najlepšom prípade si možno aj naozaj polepšíš svoj plánovaný čas a dokončíš to úspešne. Je ale na zamyslenie položiť si v takomto bode otázku:

Stálo to za to? Užil som si cestu, ktorú som išiel?

Na zamyslenie by bol v takomto prípade známy citát, ktorý nám pripomína, že človek by sa mal sústrediť na to, čo zažíva počas cesty za dosiahnutím svojho cieľa a nie nad cieľom samotným:

„Cesta je cieľ“    Konfucius

Dôležité je ale spomenúť, že z určitej miery sme všetci motivovaný aj zvonku, ale takáto motivácia býva najsilnejšia u nesebavedomých ľudí, ktorí potrebujú takéto podnety od iných vo väčšej miere.

Kľúčová je disciplína

Disciplína je základným kameňom úspechu a osobného rozvoja. Zatiaľ čo vonkajšia motivácia nám môže poskytnúť len počiatočný impulz a vnútorná motivácia nás dokáže držať na správnej ceste, disciplína je to, čo nám umožňuje dosahovať svojich cieľov a prekonávať prekážky. Vytváraním disciplíny si budujeme silný základ pre dlhodobý úspech a spokojnosť.
 
Disciplína sa dá charakterizovať ako schopnosť dodržiavať zaužívané normy a záväzky, aj keď sa práve necítime motivovaný alebo nemáme na to chuť. Je to vnútorná sila, ktorá nám umožňuje konať v súlade so svojimi cieľmi a hodnotami, aj keď čelíme prekážkam na odvrátenie pozornosti.
 
Disciplína zahŕňa:
  • Sebakontrolu: Schopnosť ovládať svoje impulzy a emócie, aby sa dosiahli dlhodobé ciele.
  • Konzistentnosť: Pravidelné a systematické vykonávanie činností, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľov.
  • Záväzok: Odhodlanie dodržiavať plány a úlohy, aj keď sa situácia mení alebo sa objavujú ťažkosti.
Disciplína vedie k vytváraniu našich pozitívnych návykov a rutín, ktoré sú nevyhnutné pre úspech. Tieto návyky sa stávajú automatickými a pomáhajú nám udržiavať produktivitu a efektivitu.
 

Z časového hľadiska si môžeme vonkajšiu motiváciu predstaviť ako skokovité úspechy, kedy sa krátkodobo dostávame na tzv. peaky (vrcholy), zatiaľ čo disciplína predstavuje postupné a pravidelne zvyšovanie kvality a množstva našich pozitívnych návykov.

Skutočnou cestou k zdravej zmene je disciplína, ktorá nám vydrží dlhodobo.

Zvyk je železná košela

Nám všetkým známe príslovie „Zvyk je železná košeľa“nám hovorí, že zvyky a návyky, ktoré si vytvoríme, sú veľmi silné a ťažko sa menia.

Zvyky sa stávajú súčasťou našej každodennej rutiny a správania. Keď si na niečo zvykneme, stáva sa to pre nás prirodzeným a automatickým.

Čo nám ale doslovne hovorí fráza „železná košeľa“? Tá nám vyjadruje váhu, ktorú keď už na sebe máme, len ťažko sa jej dokážeme zbaviť. To znamená, že aj keď si uvedomujeme, že by sme mali zmeniť svoje správanie (napríklad zlepšiť svoje stravovacie návyky alebo zvýšiť svoju fyzickú aktivitu), môže byť ťažké prekonať staré zvyky. Rovnako to ale funguje aj opačne, ak už sme si raz zvykli každý deň pred spaním čítať, namiesto pozerania na mobil, tak sa to pre nás stane automatickým a prirodzeným.

Čokoľvek bude pravidelne opakované, sa vždy stane naším návykom, bez ohľadu na to, či sa jedná o dobrý, alebo zlý návyk. Náš mozog totiž medzi „dobrým“ a „zlým“ návykom nepozná žiaden rozdiel!

Zvyky teda môžu mať pozitívne aj negatívne dôsledky. Pozitívne zvyky, vedú k nášmu osobnému rastu a zlepšeniu kvality života, naopak – negatívne zvyky smerujú k našemu úpadku.

Ak chceme zmeniť svoje zvyky, musíme to robiť vedome a s úsilím. Každá zmena vyžaduje čas, trpezlivosť a odhodlanie, pretože prekonanie silných zvykov nie je jednoduché a treba začínať postupne.

90 denná výzva

Na naučenie nových návykov potrebujeme určité obdobie. Jedna z najznámejších štúdií na túto tému bola vykonaná Dr. Phillippom Lallym a jeho tímom na University College London. Zistili, že priemerný čas potrebný na vytvorenie nového návyku je približne 66 dní. Niektoré jednoduchšie návyky sa vieme naučiť pomerne rýchlo, zato zložitejšie návyky, ako je napr. každodenné cvičenie alebo zmena stravovania, môžu trvať dlhšie.

Tri mesiace, alebo presnejšie 90 dní vo väčšine prípadov predstavuje dostatočnú dobu na plnohodnotné vyvinutie nového návyku.

Vyber si niekoľko aktivít, ktoré dokážeš urobiť každý deň v najbližších 90 dňoch, pričom je kľúčové, aby si ich opakoval bez jediného prerušenia.

Aktivity by mali byť nasledovného charakteru:

  • učenie sa nových schopností a znalostí,
  • zlepšenie stravovacích a pohybových návykov,
  • aktivity k dosiahnutiu svojich cieľov.

Pričom je dôležité, aby sa jednalo o konkrétne, presne stanovené a merateľné návyky, ako napr.:

  • ráno budem 15 minút meditovať,
  • každý deň sa naučím 30 nových cudzích slov,
  • po zobudení si dám studenú sprchu,
  • pred spaním si prečítam 15 strán z knihy.
Niekoľko odporúčaných každodenných návykov:
  • Začni s čítaním náučnej literatúry každý jeden deň. Urči si počet strán a pomaly to navyšuj.
  • Vstaň vždy na prvý budík, namiesto toho, aby si ho odložil.
  • Sprav si rannú rozcvičku každý jeden deň bez výnimky.
  • Medituj každý deň, aj keď zo začiatku len 5 minút.
Kombinovanie rutiny s tréningom mysle
Ako som spomenul, rutiny sú pre nás užitočné, pretože nám umožňujú vykonávať úlohy automaticky a efektívne. Avšak, ak sa príliš spoliehame na rutiny, môžeme sa ocitnúť v pasci autopilota, kde náš mozog prestáva aktívne premýšľať. Preto je dôležité popri zaužívaných rutinách pravidelne zadávať nášmu mozgu nové informácie a výzvy. Vystavovanie sa zmenám, aj keď to môže byť nepríjemné, je kľúčové pre rozvoj našich kognitívnych schopností.
 
Ako teda skľúčiť našu zaužívanú prospešnú rutinu so zmenou? Dôležité je uvedomovať si svojich činnosti, ktoré práve robíme a zostávať v prítomnom okamihu. Keď si umývame zuby, môžeme to robiť druhou rukou, čo nám prináša nekomfort a musíme sa na danú činnosť sústrediť. Keď začíname každodennú rozcvičku, nemusíme vždy začať s rovnakým cvikom. Do práce môžeme chodiť rôznou cestou. Stačí sa jednoducho pred každou našou aktivitou na sekundu zastaviť a trocha si ju premyslieť.
Návrat hore