Disciplína alebo motivácia, čo určuje náš úspech?
22/10/2024
Úspech je možné dosiahnuť vďaka rôznych faktorov, pričom disciplína a vnútorná motivácia hrajú kľúčové úlohy.
Sila našej disciplíny určuje, ako sme vo svojej práci a zvykoch pravidelný, zatiaľ čo vnútorná motivácia nám dokáže udržiavať si pozitívny prístup v ťažkých časoch.
Vnútorná vs vonkajšia motivácia
„Dva najdôležitejšie dni v tvojom živote sú deň, keď si sa narodil a deň, kedy zistíš prečo.“ Mark Twain
Vonkajšia motivácia pochádza z vonkajších zdrojov a je založená na vonkajších odmenách alebo tlakoch. Tieto odmeny môžu byť materiálne (napr. peniaze), sociálne (napr. uznanie a pochvala), alebo povzbudzujúce formou trénera, či „motivátora“.
Naša vonkajšia motivácia môže byť ale účinná len na krátkodobé dosiahnutie cieľov a vedie k nižšej spokojnosti a angažovanosti v dlhodobom horizonte. Ak sa totižto naše vonkajšie odmeny odstránia, alebo ich len zrovna nemáme pred sebou, výrazne sa znižuje aj pravdepodobnosť, že v danej činnosti budeme pokračovať.
Nesprávnym využívaním motivácie môže byť napr. pozeranie motivačných videí, ktorých je plný internet, alebo počúvanie dnes veľmi známych motivačných speakrov, ako sú napr. David Goggins, Andrew Tate a iných. V prvom rade si treba si uvedomiť, že títo ľudia majú s nami len veľmi málo spoločného a nedáva zmysel sa s nimi porovnávať (toto pravidlo odporúčam dodržiavať aj v ďalších oblastiach svojho života – neporovnávaj sa s ostatnými, porovnávaj sa so svojim včerajším „JA“). Zároveň ale takáto nárazová motivácia „z vonka“ nám môže častokrát viac uškodiť, ako pomôcť.
Predstav si, že ideš behať maratón a namiesto toho, aby si sa držal tvojho natrénovaného tempa, vložíš si do uší slúchadlá a začneš počúvať jedného z týchto „motivátorov“. Ten ťa bude od začiatku poháňať k nezmyselným výsledkom, ktoré ale v skutočnosti dokážeš vydržať len v krátkom čase. Bežíš výrazne rýchlejšie ako máš natrénované a po 10 km sa dostávaš do krízy, ktorú si v živote nezažil. V polovici závodu ti chodidlá a kolená spôsobujú zatiaľ nepoznanú bolesť, pretože na takéto tempo nie sú trénované. Zatiaľ čo ťa tvoj „motivátor“ stále povzbudzuje, aby si sa nevzdával a ešte pridal, ty lapáš po dychu s posledných síl. Šanca je, že niekoľko kilometrov pred cieľom tvoje nepripravené telo skolabuje. V lepšom prípade bude bolesť tak neznesiteľná, že to do konca závodu dokráčaš a tvoj čas bude na koniec ešte horší, ako v prípade, že by si dodržiaval svoje vlastné tempo. A v tom najlepšom prípade si možno aj naozaj polepšíš svoj plánovaný čas a dokončíš to úspešne. Je ale na zamyslenie položiť si v takomto bode otázku:
Stálo to za to? Užil som si cestu, ktorú som išiel?
Na zamyslenie by bol v takomto prípade známy citát, ktorý nám pripomína, že človek by sa mal sústrediť na to, čo zažíva počas cesty za dosiahnutím svojho cieľa a nie nad cieľom samotným:
„Cesta je cieľ“ Konfucius
Dôležité je ale spomenúť, že z určitej miery sme všetci motivovaný aj zvonku, ale takáto motivácia býva najsilnejšia u nesebavedomých ľudí, ktorí potrebujú takéto podnety od iných vo väčšej miere.
Kľúčová je disciplína
- Sebakontrolu: Schopnosť ovládať svoje impulzy a emócie, aby sa dosiahli dlhodobé ciele.
- Konzistentnosť: Pravidelné a systematické vykonávanie činností, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľov.
- Záväzok: Odhodlanie dodržiavať plány a úlohy, aj keď sa situácia mení alebo sa objavujú ťažkosti.
Z časového hľadiska si môžeme vonkajšiu motiváciu predstaviť ako skokovité úspechy, kedy sa krátkodobo dostávame na tzv. peaky (vrcholy), zatiaľ čo disciplína predstavuje postupné a pravidelne zvyšovanie kvality a množstva našich pozitívnych návykov.
Skutočnou cestou k zdravej zmene je disciplína, ktorá nám vydrží dlhodobo.
Zvyk je železná košela
Zvyky sa stávajú súčasťou našej každodennej rutiny a správania. Keď si na niečo zvykneme, stáva sa to pre nás prirodzeným a automatickým.
Čo nám ale doslovne hovorí fráza „železná košeľa“? Tá nám vyjadruje váhu, ktorú keď už na sebe máme, len ťažko sa jej dokážeme zbaviť. To znamená, že aj keď si uvedomujeme, že by sme mali zmeniť svoje správanie (napríklad zlepšiť svoje stravovacie návyky alebo zvýšiť svoju fyzickú aktivitu), môže byť ťažké prekonať staré zvyky. Rovnako to ale funguje aj opačne, ak už sme si raz zvykli každý deň pred spaním čítať, namiesto pozerania na mobil, tak sa to pre nás stane automatickým a prirodzeným.
Čokoľvek bude pravidelne opakované, sa vždy stane naším návykom, bez ohľadu na to, či sa jedná o dobrý, alebo zlý návyk. Náš mozog totiž medzi „dobrým“ a „zlým“ návykom nepozná žiaden rozdiel!
Zvyky teda môžu mať pozitívne aj negatívne dôsledky. Pozitívne zvyky, vedú k nášmu osobnému rastu a zlepšeniu kvality života, naopak – negatívne zvyky smerujú k našemu úpadku.
Ak chceme zmeniť svoje zvyky, musíme to robiť vedome a s úsilím. Každá zmena vyžaduje čas, trpezlivosť a odhodlanie, pretože prekonanie silných zvykov nie je jednoduché a treba začínať postupne.
90 denná výzva
Tri mesiace, alebo presnejšie 90 dní vo väčšine prípadov predstavuje dostatočnú dobu na plnohodnotné vyvinutie nového návyku.
Vyber si niekoľko aktivít, ktoré dokážeš urobiť každý deň v najbližších 90 dňoch, pričom je kľúčové, aby si ich opakoval bez jediného prerušenia.
Aktivity by mali byť nasledovného charakteru:
- učenie sa nových schopností a znalostí,
- zlepšenie stravovacích a pohybových návykov,
- aktivity k dosiahnutiu svojich cieľov.
Pričom je dôležité, aby sa jednalo o konkrétne, presne stanovené a merateľné návyky, ako napr.:
- ráno budem 15 minút meditovať,
- každý deň sa naučím 30 nových cudzích slov,
- po zobudení si dám studenú sprchu,
- pred spaním si prečítam 15 strán z knihy.
Niekoľko odporúčaných každodenných návykov:
- Začni s čítaním náučnej literatúry každý jeden deň. Urči si počet strán a pomaly to navyšuj.
- Vstaň vždy na prvý budík, namiesto toho, aby si ho odložil.
- Sprav si rannú rozcvičku každý jeden deň bez výnimky.
- Medituj každý deň, aj keď zo začiatku len 5 minút.
Kombinovanie rutiny s tréningom mysle
Autor: Martin Honíšek
